Nikto z obyvateľov jednoposchodového domu s pavlačovými bytmi, kde každý videl každému do taniera celkom zblízka, na ten deň nikdy nezabudne. Antonovi sa aj po rokoch vybavujú drobné detaily. Zabehla sa mačka Ružena a až do večera ju nemohli nájsť. Pán Kuchář niekdajší majiteľ kina, si zlomil nohu a dcéra domácich mala toho dňa svadbu a jej ženích sa tiež volal Antonín. Slávilo sa doma, so všetkými susedmi. Len pán Suldovský dal prednosť otomanu, ale aj on v ten deň poňal ako sviatočný. Vtedy desaťročný Tonda bol od rána ako splašený. Nosil telegramy, vybavoval odkazy a nemohol sa dočkať, kedy už konečne pôjdu k domácim, pretože tam boli nachystané obložené chlebíčky. Mamičke Márii to veľmi a veľmi pristalo. Tancovala, smiala sa a akoby náhle celá rozkvitla. Aj pre ňu to bol deň úplne nevšedný. A Tonda vtedy poodhalil jedno z najväčších tajomstiev života.